nadpis

Za rok 2016 bola obec Abranovce vyhodnotená ako obec s predpokladom stabilného rozvoja a bola jej udelená
Pečať Rozvoja obcí a miest.

pecat

 

 

 

 

 

 

Povráva sa, že Abranovce sú na 2. mieste v počte traktorov na obyvateľa v SR.

V širokom okolí Prešova a Košíc nenájdete krajšie západy slnka - s výhľadom na Tatry, ako z hornej časti Abranoviec

     

Abranovce sú východiskom značkovaného turistického chodníka č.8721 (žltá značka), ktorý zo stredu obce smeruje na plošinu Dzeduchovské. Tu je orientačne významný lesný sklad, kde žltá znaška opúšťa lesnú asfaltku a vedie vľavo po lesnej ceste do sedla medzi Vyšnou Obadovou a Kráľovou a potom na hrad Bodoň. Stredná lesná cesta vedie ku kultovému kameňu Raslavkameň.

Raslavkameň

Kultový kameň bol v nedávnej minulosti známy iba niekoľkým zasvätencom a miestnym z okolia. V súčasnosti popularizačné články o tomto zvláštnom pozoruhodnom kameni k nemu priviedli množstvo obdivovateľov. Niektorí mu rovnako ako v minulosti pripisujú magické účinky a okolie Raslavkameňa je plné darov vo forme stužiek, retiazok, ružencov, hrkálok a pod.

Samotný balvan má tvar bochníka chleba s rozmermi v. max. 70cm, š. 100 cm, d. 200 cm. Na vrchnej zaoblenej strane má otvory, v ktorých boli uložené dary - mince, hlinníkové lyžice. Menší archeologický výskum pomocou detektoru kovov odkryl rôzne mince, pričom najstaršou bol polgrajciar z doby Jozefa II. (1765-1790), z roku 1776 (mincovňa Smolník) a tiež veľké množstvo lyžíc a malých naberačiek. Podľa legendy voda v jamkách je liečivá, živá voda. Umiestnenie jamiek pripomína otvory na tvári človeka - oči, nos, ústa. Celkove je podľa mnohých pobyt pri Raslavkameni veľmi povznášajúci, miesto vyžaruje pozitívnu energiu. Tvrdí sa, že kradnutie darov neostane bez následkov.

K Raslavkameňu sa viaže mnoho legiend. Základná verzia o zakliatom rytierovi, kt. bol zakliaty pre svoju lásku k dcére chudobného lesníka má svoje ďalšie varianty. Bol to vraj syn majiteľky hradu Bodoň, podľa druhej zase český rytier, podľa všetkého bratrík z blízkej bratríckej pevnosti. Balvan je spojený s kultom plodnosti, dievčatá a ženy viazali svoje dary na blízke stromy a kríky.

 

Bodoň

Táto stredoveká fortifikácia, už síce leží na katastri obce Lesíček, ale Abranovce sú ideálnym prístupovým miestom po žltej. Je postavený na výraznej skalnej vyvýšenine okrúhleho tvaru v nadmorskej výške 855,2 m. Má niekoľko názvov - okrúhly tvar skaly dal názov aj hradu: Kerekku (Okrúhla skala) v stredoveku. SLovanské obyvateľstvo blízkeho okolia ho pre zvláštny tvar, keď z diaľky vyčnieva nad horizont ako makovička pomenovalo Makovica. Tretím názvom je Bodoň podľa jeho zakladateľa - šľachtica Buduna z Ploského. Podľa zachovalých listín sa tu ukrývali jeho rodinní príslušníci (manželka a deti) počas tatárskych vpádov koncom 13. a zač. 14. storočia. Osídlenie v stredoveku nebolo dlhodobé, avšak záchranný archeologický výskum odkryl niekoľko stavieb, a to hlavne základy hlavnej veže. Táto veža spolu s viditeľnými valmi bývalých hradieb sú nejviditeľnejšími pozostatkami hrádku.

Hrádok Bodoň je svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie poloťených stredovekých hradov na Slovensku. Zaberá takmer celú vrcholovú plošinu s rozmermi 52x50 m. Výška skalných stien je až 20 metrov.

Vysoké skalné steny hlavne na V resp. J strane slúžia ako cvičné steny pre skalolezcov. Prístup do hradu viedol od S úzkym chodníkom, ale na hrad sa dá dostať aj od Z cez nízke skalnaté stupne.